Jedlá kôra

Čo myslíte, dá sa kôra stromov jesť? K najznámejším druhom „jedlej kôry“ stromov patrí škoricovník cejlónsky pochádzajúci zo Srí Lanky a Južnej Indie. Nám sa sušená kôra škoricovníka spája najmä s vôňou Vianoc, nakoľko sa toto aromatické korenie používa hlavne pri pečení tradičného vianočného pečiva. Má sladkastú chuť a korenistú vôňu,  zvyšuje chuť do jedla, podporuje trávenie a sú známe aj jeho liečivé účinky.

Nakoľko u nás tento strom nerastie, rozhodli sme sa strom s jedlou kôrou aspoň vyrobiť. Na pečenie tejto lahôdky sme sa tešili už dlhšiu dobu. Keďže v škole nemáme potrebné vybavenie, náš plán sme sa rozhodli uskutočniť u pani učiteľky doma. Rozdelili sme sa na dve skupinky, aby sme sa mohli na tvorbe tejto netradičnej maškrty podieľať úplne všetci. Prvý týždeň jedna partia, druhý týždeň druhá. Takto mohol každý prispieť "svojou troškou do mlyna" - niekto predčítal nahlas recept, iný vážil či miesil, ďalší krájal orechy, potieral cesto vajíčkom, posýpal orechmi, cukrom... Všetci sa predbiehali v pomáhaní, len o jednu činnosť už tradične nebol veľký záujem - a to o upratovanie. Nakoniec sme ale všetko dali do pôvodného stavu a tešili sa z dobre vykonanej práce.

Takže ako sa taký strom s jedlou kôrou pečie?  Najskôr sme si zamiesili cesto z  ½ kg hladkej múky, 1 kocky droždia (40g), 1 vajíčka, 100 ml pochúťkovej smotany, 1 dcl oleja, 1 ½ lyžice kryštálového cukru, ¼  l mlieka a nechali  ho na teplom mieste vykysnúť. 

Kým cesto kyslo, nasekali sme si oriešky, ktoré sme potrebovali na posýpku.

  



Vykysnuté cesto sme rozgúľali na obdĺžnik, potreli vajíčkom a posypali posýpkou (nadrobno nasekané orechy, vanilkový a kryštálový cukor, škorica – podľa chuti ). 

Z cesta sme vykrojili dva obdĺžniky ( pre istotu sme použili maketu, aby veľkosť obdĺžnikov zodpovedala veľkosti foriem). Zvyšné cesto sme rozkrájali na 2,5 cm pásy.

Formy na srnčí chrbát sme preklopili naopak, potreli olejom a položili na ne obdĺžniky cesta. Obe formy sme piekli naraz na jednom plechu asi 10-13 min.

Po upečení pripomínali bútľavý strom s vrásčitou kôrou. 

Zvyšné pásy cesta sme upiekli na papieri na pečenie. V spojení s upečeným kmeňom vytvorili strom s hustou korunou. A čo bolo super - aj veľmi voňavou a chutnou.

Rýchlo sme poupratovali a pustili sa do jedenia.  Skonštatovali sme, že je veľká škoda, že takéto stromy nerastú aj v lese. Možno by sme na prechádzky doň chodili oveľa častejšie.  :o)

 Dobrú chuť!